Iný svet,
odraz túžob a snov..
Ľudia bežia z obchodov
nadávajuc na ľad.
Sled náhodných nálad
úsmev ničí a vrásky tvorí.
Pýtam sa..kam idete
materialistické tvory?
Deň či noc,
tancuj a spievaj,
varené víno nalievaj
a hraj sa s pohľadom.
Hudba je nálady základom
a priateľov okolo seba,
len tých čo miluješ .
Však ty dobre vieš..
Šeptom dohovárať sa
s topiacimi sa vločkami,
tam a ešte tu..
Chcem na svet veľkú bielu záplatu!
A ticho, súzvuk duší,
harmóniu, čo len tuší
moje srdce a teplo
objatia..toto by ma zviedlo.
Rozprávku a niekoho,
kto by obdivoval moju detskú radosť.
Niekoho,
kto by so mnou miloval čaro Vianoc.
pondelok 19. decembra 2011
piatok 16. decembra 2011
Zlomené krídla nebránia lietať.. (part 5)
Netuší, odkiaľ sa to v nej berie. Pravda, stalo sa toho veľmi veľa a na zdĺhavé vysvetľovanie nikdy nie je čas, ani keď je relatívny. V krátkosti- nevládze,ale ide. Nemá motiváciu, ale chce ju mať a hľadá ju a to je jej motivácia. Dnes sa od kamaráta dozvedela, že na pohľad pôsobí veľmi prísne, až by sa jej bál,ale vlastne je strašne veselá. Potešila sa, veď kto by sa nie. A zaplatili jej pivo! Dobre,dobre..zleťme na zem.
Netuší, kde sa to v nej berie, ale zrazu ju netrápia sny a bolesť(ani psychická ani fyzická). Pomáha, smeje sa, varí a pečie o dušu, tancuje, spieva si, maľuje..Dobre, nejde o to, čo z toho naozaj vie, ale na rovinu.. Je lepší ten kto robí to čo vie alebo ten kto robí aj to čo nevie a je pripravený na kritiku? Od rána do večera bdelo sníva. Kam sa podel strach zo snov? Kde sú všetky jej fóbie? Áno..miesto nich sú tu predsavzatia zrejme. Nedbá na to, že na to že už má 19 (!!!!) a mala by sa tak aj správať. Skáče si a pri reklame na Markíze vykrikuje názvy rozprávok, ktoré tam vidí. Šalie sa so psom - áno, ďaľší splnený sen. Nechce ísť nikam. Nikam kráčať, ale ani stáť. Poskakovať si dokola, vrátiť sa a znovu pobehnúť dopredu, prejsť všetko a podrobne. Správne literárne vyjadrené - retrospektívne znovu zažiť svoje spomienky.
Samozrejme, ešte stále je zarytý realista, ktorý v kútiku duše ešte naivne verí náznakom romantizmu okolo seba a zároveň sa skepticky pýta svojho okolia či robí dobre.. Jednoducho, je taká správne zmätená. Najhoršie však je, že či chce alebo nie..musí sa z tejto siete vymotať..
Netuší, kde sa to v nej berie, ale zrazu ju netrápia sny a bolesť(ani psychická ani fyzická). Pomáha, smeje sa, varí a pečie o dušu, tancuje, spieva si, maľuje..Dobre, nejde o to, čo z toho naozaj vie, ale na rovinu.. Je lepší ten kto robí to čo vie alebo ten kto robí aj to čo nevie a je pripravený na kritiku? Od rána do večera bdelo sníva. Kam sa podel strach zo snov? Kde sú všetky jej fóbie? Áno..miesto nich sú tu predsavzatia zrejme. Nedbá na to, že na to že už má 19 (!!!!) a mala by sa tak aj správať. Skáče si a pri reklame na Markíze vykrikuje názvy rozprávok, ktoré tam vidí. Šalie sa so psom - áno, ďaľší splnený sen. Nechce ísť nikam. Nikam kráčať, ale ani stáť. Poskakovať si dokola, vrátiť sa a znovu pobehnúť dopredu, prejsť všetko a podrobne. Správne literárne vyjadrené - retrospektívne znovu zažiť svoje spomienky.
Samozrejme, ešte stále je zarytý realista, ktorý v kútiku duše ešte naivne verí náznakom romantizmu okolo seba a zároveň sa skepticky pýta svojho okolia či robí dobre.. Jednoducho, je taká správne zmätená. Najhoršie však je, že či chce alebo nie..musí sa z tejto siete vymotať..
sobota 3. decembra 2011
To o čom sa najviac bojím snívať..
Voľnosť tak čarovná,
čo spútava mocným kúzlom živé k sebe.
Prosím..prosím
len moje najmilšie mi neber..
Moje srdce, moju tvár, čo ani nepatrí mne,
ale vziať si nechcem dať,
to čo mám raz komusi darovať.
Ten, jediný môj a posledný sen.
čo spútava mocným kúzlom živé k sebe.
Prosím..prosím
len moje najmilšie mi neber..
Moje srdce, moju tvár, čo ani nepatrí mne,
ale vziať si nechcem dať,
to čo mám raz komusi darovať.
Ten, jediný môj a posledný sen.
pondelok 28. novembra 2011
Snehová vločka
Ako snehová vločka, kľudne.
S hrejivým pocitom pri dopade
sa točím a tvár mi zmáča snáď tisíc takých.
Neopodstatnená radosť.
Presne tak a stále na rovnakú pieseň,
zaháňajúc tieseň prázdnom a tichom melódie.
Bez pocitov nik nežije..
Tuším, že sa topím.
Nie je mi zima. Nie je mi teplo.
Pár melancholických víl na mňa zlietlo
a ja sa konečne cítim ako som vždy chcela.
Cítim nič a zároveň tak veľa.
Odhodím svoju ľahostajnosť,
strhnem zo seba realitu.
Odhalím jemnosť skrytú,
a že aj ja nehu chcem..
Že viem cítiť, že viem plakať,
možno viac ako ostatní.
Že som nevinná
a snehobiela.
Neviem prestať,
neviem sa vzdať krásy, ktorú ani nemám,
prestať rozprávať štyrom stenám
a sedieť v slzách a bielom kúzle decembra..
A znovu sa točím, s istotou.
S istotou a istou ochotou vnímať
všetko viac a ešte viac ako som doteraz vedela.
Ukladám sa na spánok.
Ako snehová vločka. Tak kľudne padám.
Roztápam sa a strácam. Mám svoj čas.
Svoju mäkkosť a belobu.
A tie si vezmem do hrobu..
S hrejivým pocitom pri dopade
sa točím a tvár mi zmáča snáď tisíc takých.
Neopodstatnená radosť.
Presne tak a stále na rovnakú pieseň,
zaháňajúc tieseň prázdnom a tichom melódie.
Bez pocitov nik nežije..
Tuším, že sa topím.
Nie je mi zima. Nie je mi teplo.
Pár melancholických víl na mňa zlietlo
a ja sa konečne cítim ako som vždy chcela.
Cítim nič a zároveň tak veľa.
Odhodím svoju ľahostajnosť,
strhnem zo seba realitu.
Odhalím jemnosť skrytú,
a že aj ja nehu chcem..
Že viem cítiť, že viem plakať,
možno viac ako ostatní.
Že som nevinná
a snehobiela.
Neviem prestať,
neviem sa vzdať krásy, ktorú ani nemám,
prestať rozprávať štyrom stenám
a sedieť v slzách a bielom kúzle decembra..
A znovu sa točím, s istotou.
S istotou a istou ochotou vnímať
všetko viac a ešte viac ako som doteraz vedela.
Ukladám sa na spánok.
Ako snehová vločka. Tak kľudne padám.
Roztápam sa a strácam. Mám svoj čas.
Svoju mäkkosť a belobu.
A tie si vezmem do hrobu..
V pondelok večer..
Sama..úplne sama,
bez ilúzii a snov,
nechcejúc poznať obsah učebných osnov
sa pýtam sama seba, čo hľadám.
Či bádam, aby som bádala,
či padám, aby som si vynútila pozornosť..(?)
Či mám vôbec nejakú cnosť.
Čo som doteraz hľadala?
Len sa oprieť.
Môcť si pozrieť rozprávku.
Vykašľať sa na rýmy.
Vedieť, že si pri mne keď spím.
Aby mojím vesmírom sa stalo to, čo milujem,
..nie, povedala som bez ilúzii..
Také bežné veci.
Znovu sa strácam.
Na druhej strane..nájsť poriadok vo veciach
nebolo by na škodu.
Mať aj v dave slobodu.
Naivne veriť v lásku v dvoch srdciach.
Niet nad zmiešané pocity..
A smejte sa keď neviem.
Veď nakoniec..
na čo sú nám rýmy?
bez ilúzii a snov,
nechcejúc poznať obsah učebných osnov
sa pýtam sama seba, čo hľadám.
Či bádam, aby som bádala,
či padám, aby som si vynútila pozornosť..(?)
Či mám vôbec nejakú cnosť.
Čo som doteraz hľadala?
Len sa oprieť.
Môcť si pozrieť rozprávku.
Vykašľať sa na rýmy.
Vedieť, že si pri mne keď spím.
Aby mojím vesmírom sa stalo to, čo milujem,
..nie, povedala som bez ilúzii..
Také bežné veci.
Znovu sa strácam.
Na druhej strane..nájsť poriadok vo veciach
nebolo by na škodu.
Mať aj v dave slobodu.
Naivne veriť v lásku v dvoch srdciach.
Niet nad zmiešané pocity..
A smejte sa keď neviem.
Veď nakoniec..
na čo sú nám rýmy?
utorok 8. novembra 2011
Citrónová šťava
Prišla som na to celkom náhodou. Čo by som v živote robila bez citrónovej šťavy (či už pomyselnej alebo tej ozajstnej-kyslej a mokrej..a plnej éčok, pokiaľ je balená vo fľaši:p)? Neviem si to predstaviť..a momentálne zrejme ani nik iný.
Základom je pochopiť, kedy si pridávame do pitia citrónovú šťavu.Prirodzene, to tiež záleží na človeku. Povedala by som, že to o ňom čosi hovorí. Keď máte čaj (vodu) príliš sladkú, tak si pridávate citrónovú šťavu,aby ste dosiahli akúsi rovnováhu medzi sladkou a kyslou chuťou. Keď si niekto pridá citrónovú šťavu (špeciálne tú balenú vo fľašiach, ktorá je mega kyslá) do čaju (vody..) len tak..asi to je veľmi zatrpknutý pesimista, ktorý má rád kyslý čaj a zrejme aj život..hoci to nemusí byť jeho vinou..a vlastne ho ani nemusí mať rád.. Ale ten, čo hľadá rovnováhu medzi dvoma chuťami v čaji..ju zrejme hľadá aj v živote (tiež). Čo je veľmi pozitívny jav, aj podľa mňa..vlastne citrónová šťava je taký absolútny protiklad ružových okuliarov..
Umožňuje nám pozerať sa na svet triezvo, bez náznaku sladkosti, ktorú by sme po prevedení do reality mohli považovať za naivnosť/slepú vieru (v dobro, v lásku, v seba,..každý ako mu to chutí). Filozoficky povedané (a verte tomu, že všetku filozofiu okrem tej mojej neznášam)..alebo skôr prenesené..je to taký jin a jang dnešnej doby (taoizmus a p.profesorka by sa istotne potešila, že som si to musela overiť v googli..:p). Skrátka sladkosť sama neexistuje, rovnako ako Santa Claus alebo yeti bez srsti. Väčšina ľudí to už asi vie, ja teraz len demonštrujem, že oči dokáže otvoriť aj obyčajná..Citronelka, ktorú si lejem ráno a večer do čaju, a ktorej chuť dorovnám dvoma lyžičkami cukru. Možno aj množstvo hovorí o osobnosti..možno keď si dá niekto 3 lyžice citrónovej šťavy(aj keď to si už môže dať podľa mňa aj ocot..) a 6 lyžičiek cukru..možno má rád drámy..možno majú drámy radi aj moji malí bratia (!)..ted aspoň podľa pomeru citronelky a cukru. Len prinášam vysvetlenie pre tých, ktorí si teraz lámu hlavu s hľadaním odpovede na otázku "prečo?". Ľudia..ani na to neskúšajte prísť. Nie je to o tom..je to o tom, že do pekných a šťastných chvíľ vždy ktosi primieša aspoň pár kvapiek citrónovej šťavy. Inak by realita prestala byť realitou..podstatou je nájsť harmóniu, a nie doživotný úspech:)
Základom je pochopiť, kedy si pridávame do pitia citrónovú šťavu.Prirodzene, to tiež záleží na človeku. Povedala by som, že to o ňom čosi hovorí. Keď máte čaj (vodu) príliš sladkú, tak si pridávate citrónovú šťavu,aby ste dosiahli akúsi rovnováhu medzi sladkou a kyslou chuťou. Keď si niekto pridá citrónovú šťavu (špeciálne tú balenú vo fľašiach, ktorá je mega kyslá) do čaju (vody..) len tak..asi to je veľmi zatrpknutý pesimista, ktorý má rád kyslý čaj a zrejme aj život..hoci to nemusí byť jeho vinou..a vlastne ho ani nemusí mať rád.. Ale ten, čo hľadá rovnováhu medzi dvoma chuťami v čaji..ju zrejme hľadá aj v živote (tiež). Čo je veľmi pozitívny jav, aj podľa mňa..vlastne citrónová šťava je taký absolútny protiklad ružových okuliarov..
Umožňuje nám pozerať sa na svet triezvo, bez náznaku sladkosti, ktorú by sme po prevedení do reality mohli považovať za naivnosť/slepú vieru (v dobro, v lásku, v seba,..každý ako mu to chutí). Filozoficky povedané (a verte tomu, že všetku filozofiu okrem tej mojej neznášam)..alebo skôr prenesené..je to taký jin a jang dnešnej doby (taoizmus a p.profesorka by sa istotne potešila, že som si to musela overiť v googli..:p). Skrátka sladkosť sama neexistuje, rovnako ako Santa Claus alebo yeti bez srsti. Väčšina ľudí to už asi vie, ja teraz len demonštrujem, že oči dokáže otvoriť aj obyčajná..Citronelka, ktorú si lejem ráno a večer do čaju, a ktorej chuť dorovnám dvoma lyžičkami cukru. Možno aj množstvo hovorí o osobnosti..možno keď si dá niekto 3 lyžice citrónovej šťavy(aj keď to si už môže dať podľa mňa aj ocot..) a 6 lyžičiek cukru..možno má rád drámy..možno majú drámy radi aj moji malí bratia (!)..ted aspoň podľa pomeru citronelky a cukru. Len prinášam vysvetlenie pre tých, ktorí si teraz lámu hlavu s hľadaním odpovede na otázku "prečo?". Ľudia..ani na to neskúšajte prísť. Nie je to o tom..je to o tom, že do pekných a šťastných chvíľ vždy ktosi primieša aspoň pár kvapiek citrónovej šťavy. Inak by realita prestala byť realitou..podstatou je nájsť harmóniu, a nie doživotný úspech:)
sobota 15. októbra 2011
Zlomené krídla nebránia lietať.. (part 4)
Najväčšia radosť v jej živote je, keď sa môže sama, nerušene, ponoriť do svojich príbehov a predstáv za sprievodu tej najlepšej hudby. Udialo sa toho veľa, doslova. Cíti sa za posledných pár dní veľmi zle, unavene, zničene, napriek tomu,že vnútorný pocit by mal byť dobrý (sčasti aj je), cíti sa chorá. Nevie to pochopiť..nevie ako to má pochopiť a zvládnuť. Kroteniu jej žiarlivosti nepomôže žiaden brainstorming na svete. Chce len spať. Sladko. Sama. Bezsenne. Má chuť vzdať sa všetkého na svet okrem nej a života a uviaznuť niekde v prázdne, mimo gravitácie.
Lietať.
Ale má partnera a nie je to neznesiteľný partner. Je rada, že pomáha koľko vie, ale stráca sa. Je rada, že vie koľko vie, ale stráca sa aj v tom. Nič nedotiahne dokonca, lebo aj to čo na začiatku má zmysel, ho už potom nemá. Nedokáže odpovedať a myslieť a za dňa padá od únavy.. nevie prečo, ale má pocit, že to nie je normálne. A chce. Stále chce. A aj oni chcú od nej. Stále chcú a stále viac. Nič zlé, nič veľmi namáhavé. A napriek tomu.. Jediný, kto sa jej sám pripomenie je budík a ona rozmýšľala kedy sa to všetko zastaví, a či sa to vôbec dá zastaviť. Zničená príbehom piesne ledva sedí na posteli a kritizuje slová. Prázdna. Pripravená. Kto by to bol na ňu povedal? Jej malý poklad už spí a teraz je rad na nej. Každovečerný strach zo zaspávania a z toho, že sa aj tak bude musieť zobudiť je znovu pri nej. Sedí na posteli vedľa nej a úplne rovnako si naťahuje nohy, aby mu nestŕpli.. A prirodzene, ona si to uvedomuje. Znovu a znovu otvára ústa a potichu si spieva stále dookola...This is not the end..
Lietať.
Ale má partnera a nie je to neznesiteľný partner. Je rada, že pomáha koľko vie, ale stráca sa. Je rada, že vie koľko vie, ale stráca sa aj v tom. Nič nedotiahne dokonca, lebo aj to čo na začiatku má zmysel, ho už potom nemá. Nedokáže odpovedať a myslieť a za dňa padá od únavy.. nevie prečo, ale má pocit, že to nie je normálne. A chce. Stále chce. A aj oni chcú od nej. Stále chcú a stále viac. Nič zlé, nič veľmi namáhavé. A napriek tomu.. Jediný, kto sa jej sám pripomenie je budík a ona rozmýšľala kedy sa to všetko zastaví, a či sa to vôbec dá zastaviť. Zničená príbehom piesne ledva sedí na posteli a kritizuje slová. Prázdna. Pripravená. Kto by to bol na ňu povedal? Jej malý poklad už spí a teraz je rad na nej. Každovečerný strach zo zaspávania a z toho, že sa aj tak bude musieť zobudiť je znovu pri nej. Sedí na posteli vedľa nej a úplne rovnako si naťahuje nohy, aby mu nestŕpli.. A prirodzene, ona si to uvedomuje. Znovu a znovu otvára ústa a potichu si spieva stále dookola...This is not the end..
štvrtok 29. septembra 2011
Zlomené krídla nebránia lietať.. (part 3)
Ako zbitý pes. Tak sa cítila. Tieto modené dorozumievacie technológie,ktoré jej nikdy aj tak nepomôžu.. Ako so zlomeným krídlom, musela núdzovo pristáť na tvrdej..možno až príliš tvrdej zemi. Rozmazaný svet nie je vždy len metafora..stačí na to menší vodopád, ktorý občas (alebo tentokrát?) nedokážu utíšiť ani slová milej osoby. Kde sa naraz podeli jej predstavy o chrípke, teple pod dekou a teple niekde vnútri, lebo vedľa nej sedí milovaný? A prečo ju už nik nepozoruje keď spí? Možno len ďaľší zlý sen..
Ale keď už nikomu inému, tak aspoň sama sebe musí dokázať, že vie a pôjde ďalej. Že sa nič nestalo. Také malé rande vous s trápením, chvíľka, ktorá hneď pominie (už pominula?). Nevie, čo ju vlastne utíšilo. Nespomína si či to bolo povestné "trápno" alebo silná vôľa..? Samé otázky. Ešteže existuje toľko radosti, ktorá dokáže usušiť aj Niagaru.Z maličkostí, z tých sa ona teší najviac. Detailistka.
Hlavne, že je to preč. Vnútornú istotu nadobudla rýchlejšie akoby si jeden myslel. Hoci nikdy jej nebolo veľa, musíme ozrejmiť. Práve toľko, koľko stačilo na úsmev a pevný krok (nie po koľajnici ako to dnes skúšala s jednou z tých milých osôb). Každý si je sám strojcom svojho šťastia, ale kaziť ho môžu aj iný. Ale ona sa už znovu chystá uložiť na trhaný a psychicky vyčerpávajúci spánok, aby sa krídla zhojili a všetky rany zacelili..
Ale keď už nikomu inému, tak aspoň sama sebe musí dokázať, že vie a pôjde ďalej. Že sa nič nestalo. Také malé rande vous s trápením, chvíľka, ktorá hneď pominie (už pominula?). Nevie, čo ju vlastne utíšilo. Nespomína si či to bolo povestné "trápno" alebo silná vôľa..? Samé otázky. Ešteže existuje toľko radosti, ktorá dokáže usušiť aj Niagaru.Z maličkostí, z tých sa ona teší najviac. Detailistka.
Hlavne, že je to preč. Vnútornú istotu nadobudla rýchlejšie akoby si jeden myslel. Hoci nikdy jej nebolo veľa, musíme ozrejmiť. Práve toľko, koľko stačilo na úsmev a pevný krok (nie po koľajnici ako to dnes skúšala s jednou z tých milých osôb). Každý si je sám strojcom svojho šťastia, ale kaziť ho môžu aj iný. Ale ona sa už znovu chystá uložiť na trhaný a psychicky vyčerpávajúci spánok, aby sa krídla zhojili a všetky rany zacelili..
sobota 17. septembra 2011
Zlomené krídla nebránia lietať.. (part 2)
Tancovala s ním! S tanečným bohom (a nielen tanečným) svojho okolia. Kiežby sa ešte dalo..Je priam zamilovaná do tých okamihov a prehráva si ich v mysli znovu a znovu. Všetky..otočky, úsmevy, záklony až na zem, čelo na jeho čele a jeho pery a brada pri jej krku a vlasoch...
Ale vie,že to bolo len pár opojných chvíľ. Vedela to už vtedy, keď ju bral okolo pása a nosil po parkete na rukách, ale aj tak bola šťastná..už týždne..(možno mesiace) tak netancovala. A málokedy sa dostane jej zadku toľko pozornosti.
Vedela ale, že alkohol to nespôsobil, že by to bez neho bolo skoro rovnaké, čo je veľmi potešivá informácia, teda pre ňu. Ženskému malichernému sebavedomiu je vždy viac ako príjemný podobný zážitok, to isto potvrdia všetky ženy. A ten pocit, keď sa k nej po kolenách spustil a chytil ju okolo pása..ale z každého sna sa treba prebudiť a z každého promile treba vytriezvieť. Čo jej za celú noc ostalo boli žlté hodinky a 40 eur v peňaženke. A stálo to za to. Aj keď je takéto niečo úplne bežné, stále to môže byť každý jeden raz príjemné. Rovnako ako pocit, že je chcená, pre ňu väčšie pohladenie ega ako toto neexistuje.
Na ďaľší deň, s vedomím, že s tým tanečným bohom sa znovu nebude ani poriadne zdraviť, má už len pekný zážitok..na ktorý sa ešte chvíľu bude pamätať..
Ale vie,že to bolo len pár opojných chvíľ. Vedela to už vtedy, keď ju bral okolo pása a nosil po parkete na rukách, ale aj tak bola šťastná..už týždne..(možno mesiace) tak netancovala. A málokedy sa dostane jej zadku toľko pozornosti.
Vedela ale, že alkohol to nespôsobil, že by to bez neho bolo skoro rovnaké, čo je veľmi potešivá informácia, teda pre ňu. Ženskému malichernému sebavedomiu je vždy viac ako príjemný podobný zážitok, to isto potvrdia všetky ženy. A ten pocit, keď sa k nej po kolenách spustil a chytil ju okolo pása..ale z každého sna sa treba prebudiť a z každého promile treba vytriezvieť. Čo jej za celú noc ostalo boli žlté hodinky a 40 eur v peňaženke. A stálo to za to. Aj keď je takéto niečo úplne bežné, stále to môže byť každý jeden raz príjemné. Rovnako ako pocit, že je chcená, pre ňu väčšie pohladenie ega ako toto neexistuje.
Na ďaľší deň, s vedomím, že s tým tanečným bohom sa znovu nebude ani poriadne zdraviť, má už len pekný zážitok..na ktorý sa ešte chvíľu bude pamätať..
utorok 13. septembra 2011
Zlomené krídla nebránia lietať.. (part 1)
S predsavzatím, že ten neporiadok, alebo "čurbes", ako rada hovorievala, zajtra zlikviduje, už len kvôli myšlienke..
Skrátka, už zaspala. Sny síce nemala až tak v láske, ale predstava snívania, tá sa jej celkom páčila. Jej sny však boli dosť oklieštené realitou, preto ich nemala rada. Pripomínali jej buď to, čo nemá a chcela, lebo to čo mala a už mať nechce. Jej vnútorný tichý zápas preto ostáva nepovšimnutý a odkedy sa jej sestra odsťahovala z izby, tak tým už ani nikoho neplaší. Pot sa jej už zasa rinul po spánkoch a lícach až na vankúš, kde ich látka vpila a ostal len mokrý fľak..a ďaľší..
Vlastne sa bála zaspať. V 99% sa nič nedialo, ale to 1% bolo také desivé, že kľudne by sa kvôli tomu aj ostrihala, len aby tomu zbránila..(a všetci jej priatelia vedeli, ako veľmi zbožňovala svoje vlasy).
Aj teraz boli jej tvár a ľavé lýtko stiahnuté v kŕči, ktorý spiac podvedome predýchavala a nohou kopala až si skopla celú perinu. Prudko sa zodvihla a otvorila oči. Potriasla hlavou presviedčajúc sa, že tá nočná mora nebola a nie je realita. A potom znovu zaspí, už pokojne. Aj keď perina je stále na zemi. O koľko je občas realita lepšia ako sny..a o koľko občas nie.
Skrátka, už zaspala. Sny síce nemala až tak v láske, ale predstava snívania, tá sa jej celkom páčila. Jej sny však boli dosť oklieštené realitou, preto ich nemala rada. Pripomínali jej buď to, čo nemá a chcela, lebo to čo mala a už mať nechce. Jej vnútorný tichý zápas preto ostáva nepovšimnutý a odkedy sa jej sestra odsťahovala z izby, tak tým už ani nikoho neplaší. Pot sa jej už zasa rinul po spánkoch a lícach až na vankúš, kde ich látka vpila a ostal len mokrý fľak..a ďaľší..
Vlastne sa bála zaspať. V 99% sa nič nedialo, ale to 1% bolo také desivé, že kľudne by sa kvôli tomu aj ostrihala, len aby tomu zbránila..(a všetci jej priatelia vedeli, ako veľmi zbožňovala svoje vlasy).
Aj teraz boli jej tvár a ľavé lýtko stiahnuté v kŕči, ktorý spiac podvedome predýchavala a nohou kopala až si skopla celú perinu. Prudko sa zodvihla a otvorila oči. Potriasla hlavou presviedčajúc sa, že tá nočná mora nebola a nie je realita. A potom znovu zaspí, už pokojne. Aj keď perina je stále na zemi. O koľko je občas realita lepšia ako sny..a o koľko občas nie.
piatok 2. septembra 2011
Menuet
Krátky pohľad, z hľadiska dejín veľmi významný
stačí a ladný krok, lebo inak krinolína nedovolí.
Tancovať bude kým sa mu nepodvolím.
Nie až tak hriešny dotyk dlaní.
Kruhy a synchrónny pohyb všetkých párov,
červené tapety a zlaté šnúry..
Tak blízko ako sa len v tejto dobe dá
tancujem a stále som príliš vzdialená..
Statická elektrina pod jeho rukou na mojom páse,
cudné ustupovanie pod tlakom.
Necudný dotyk podaril sa len zázrakom..
Pod maskou nás sledovalo snáď tisíc očí..
Uprostred parketu a absolútne,
ako jedno telo nevnímajúc priestor a čas.
V rytme tisíc huslí, klavíra a bás..
Vyzval ma do tanca boh.
Či dve minúty, či sto liet,
dokonalý tanec neprerušil žiaden náznak či smiech.
..mysleli sme na rovnaký hriech..
Keď taft sa obtrel o jeho kolená.
Spojila nás sila bezmenná.
Nie koketnosť a pohoršenie iných,
ktorým sa zdalo, že nie sme bez viny..
Tak si kráľ vybral svoju kráľovnú.
stačí a ladný krok, lebo inak krinolína nedovolí.
Tancovať bude kým sa mu nepodvolím.
Nie až tak hriešny dotyk dlaní.
Kruhy a synchrónny pohyb všetkých párov,
červené tapety a zlaté šnúry..
Tak blízko ako sa len v tejto dobe dá
tancujem a stále som príliš vzdialená..
Statická elektrina pod jeho rukou na mojom páse,
cudné ustupovanie pod tlakom.
Necudný dotyk podaril sa len zázrakom..
Pod maskou nás sledovalo snáď tisíc očí..
Uprostred parketu a absolútne,
ako jedno telo nevnímajúc priestor a čas.
V rytme tisíc huslí, klavíra a bás..
Vyzval ma do tanca boh.
Či dve minúty, či sto liet,
dokonalý tanec neprerušil žiaden náznak či smiech.
..mysleli sme na rovnaký hriech..
Keď taft sa obtrel o jeho kolená.
Spojila nás sila bezmenná.
Nie koketnosť a pohoršenie iných,
ktorým sa zdalo, že nie sme bez viny..
Tak si kráľ vybral svoju kráľovnú.
nedeľa 28. augusta 2011
You have the shield and I...will fight..
Dokonalosť videoklipov ničí sebavedomie..(pozn. redakcie)
Mocný hlas sa vnútri zvíja, nevediac kto ho väzní.
Slobodu duši, to dosiahnuť chcem!
Preto neustále bojujem, aj v zajatí,
ako bábka, čo sa hýbe v rytme Tarji Turunen..
Samota je len prechodný stav,
lebo,bohužiaľ len jedno je večné..
Ale s tým sa tak jednoducho nezmierim.
Každý aj tak len svojej pravde uverí..
A dážď vôbec nie je pokojná melanchólia.
Skôr úskok počasia..
a moje srdce nestíha v jeho rytme biť.
Dva druhy bleskov spolu zápasia.
Každý má svoje zbrane.
Stáť len tak už nikdy nebudem,
..potichu vnímať ticho..
kým budem žiť, ja bojujem..
A ktovie ako ďaleko je môj cieľ..
Mocný hlas sa vnútri zvíja, nevediac kto ho väzní.
Slobodu duši, to dosiahnuť chcem!
Preto neustále bojujem, aj v zajatí,
ako bábka, čo sa hýbe v rytme Tarji Turunen..
Samota je len prechodný stav,
lebo,bohužiaľ len jedno je večné..
Ale s tým sa tak jednoducho nezmierim.
Každý aj tak len svojej pravde uverí..
A dážď vôbec nie je pokojná melanchólia.
Skôr úskok počasia..
a moje srdce nestíha v jeho rytme biť.
Dva druhy bleskov spolu zápasia.
Každý má svoje zbrane.
Stáť len tak už nikdy nebudem,
..potichu vnímať ticho..
kým budem žiť, ja bojujem..
A ktovie ako ďaleko je môj cieľ..
utorok 23. augusta 2011
Chaos
Démoni noci a ja len..
tmou zahalená,
s hanbou priznávam..
Klopím pohľad
zo strachu, že..
snáď niekto má nejaké úmysly
a všetko si hneď bezhlavo
naivne domyslím..
A slečna melanchólia seňoritu vášeň strieda
a len konštatuje, aká je to bieda
a sťažuje sa a plače..
Nepredstieram,že ja nie.
To by bolo klamanie..
A uvažujem o kvetoch,o láske,
najskôr o odpovedi
a potom o otázke..
Zvrátene sa snažím ujasniť si fakty
a uprostred toho zväčša zaspím..
Strhávam sa zo sna
v strachu..
Bojím sa. Znovu.
Nesebecky nie o seba.
Inak som od prírody sebecká..
A hľadám..
Tvár, pocit, vánok..
ukradnutý spánok.. možno..
Keď nič nenachádzam, tuším, že som už vstala..
A kedy som ja spala?
Zmätená vyznám lásku svojim vlasom.
A potom si spomeniem, že
som vlastne šťastná..
A krásna..
A..
tmou zahalená,
s hanbou priznávam..
Klopím pohľad
zo strachu, že..
snáď niekto má nejaké úmysly
a všetko si hneď bezhlavo
naivne domyslím..
A slečna melanchólia seňoritu vášeň strieda
a len konštatuje, aká je to bieda
a sťažuje sa a plače..
Nepredstieram,že ja nie.
To by bolo klamanie..
A uvažujem o kvetoch,o láske,
najskôr o odpovedi
a potom o otázke..
Zvrátene sa snažím ujasniť si fakty
a uprostred toho zväčša zaspím..
Strhávam sa zo sna
v strachu..
Bojím sa. Znovu.
Nesebecky nie o seba.
Inak som od prírody sebecká..
A hľadám..
Tvár, pocit, vánok..
ukradnutý spánok.. možno..
Keď nič nenachádzam, tuším, že som už vstala..
A kedy som ja spala?
Zmätená vyznám lásku svojim vlasom.
A potom si spomeniem, že
som vlastne šťastná..
A krásna..
A..
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)