Vraky na obzore..

Veď dnes načo nám sú,
kašleme všetci na krásu,
vtrhneme do duše bez ohlasu
až sa steny vedomia sa zatrasú.

Len ničiť všetko čo oko vidí,
klamať si, že nezávidí
človek. Bože, prosím zídi
a uprac to čo sa mi bridí..

Tuším neznášam svet,
nič živé už v ňom niet,
voniam len mŕtvy kvet,
len vrán a supov zlet..

Pojmy dávno uznávané,
skrátka zabudlo sa na ne.
Nie, už nemám nič v pláne,
všetky plány sú už stroskotané..

Inspired by Clare..:)

S posledným svetlom dňa,
vstávam, dýcham, neúnavná..
Bosou chôdzou a pohľadom
vyhrávam nad ľadom

a čakám.Pripravená, hoci
noc ma má vo svojej moci.
Čakám, že príde ktosi
a ostane až do rannej rosy

v melódii piesne
až vyčerpaním klesne,
a vtedy napíšem do svojej básne
o tom ako dlho a ako krásne..

Stanem si a nadýchnem sa poslednýkrát,
nemyslím na návrat
a bez slov prosím nech vstane..
Prosím o posledný tanec.

A čakám. Pripravená..

Cesta

Odkazy a šepoty minulých dní,
..nemám sa nechať pomýliť..
Oheň v očiach a skrytý tiež,
komu horí..to ty dobre vieš..

Bolesť a šedý kal,
pomaľovali mi tvár
a vietor trhá..
Je dovolené citmi mrhať.


Vo vzduchu cítiť prach.
Slanú chuť zas na perách.
A slabé vedomie..
Koľko ešte vydržím nik nevie..

Bez prestávky,
do veľkej diaľky,
navzdory krvi a otvoreným ranám,
pri vstávaní cítim, že znova padám..


Ticho v prázdnej mysli,
ktorá si už nič a nikdy nepomyslí,
pohľad čo nerozozná ľudí,
prisahám, už nikdy nezablúdim..

Nič neostalo,
na mieste, ktoré malo
a smutná pieseň.

Vari je už jeseň?