Démoni noci a ja len..
tmou zahalená,
s hanbou priznávam..
Klopím pohľad
zo strachu, že..
snáď niekto má nejaké úmysly
a všetko si hneď bezhlavo
naivne domyslím..
A slečna melanchólia seňoritu vášeň strieda
a len konštatuje, aká je to bieda
a sťažuje sa a plače..
Nepredstieram,že ja nie.
To by bolo klamanie..
A uvažujem o kvetoch,o láske,
najskôr o odpovedi
a potom o otázke..
Zvrátene sa snažím ujasniť si fakty
a uprostred toho zväčša zaspím..
Strhávam sa zo sna
v strachu..
Bojím sa. Znovu.
Nesebecky nie o seba.
Inak som od prírody sebecká..
A hľadám..
Tvár, pocit, vánok..
ukradnutý spánok.. možno..
Keď nič nenachádzam, tuším, že som už vstala..
A kedy som ja spala?
Zmätená vyznám lásku svojim vlasom.
A potom si spomeniem, že
som vlastne šťastná..
A krásna..
A..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára