S predsavzatím, že ten neporiadok, alebo "čurbes", ako rada hovorievala, zajtra zlikviduje, už len kvôli myšlienke..
Skrátka, už zaspala. Sny síce nemala až tak v láske, ale predstava snívania, tá sa jej celkom páčila. Jej sny však boli dosť oklieštené realitou, preto ich nemala rada. Pripomínali jej buď to, čo nemá a chcela, lebo to čo mala a už mať nechce. Jej vnútorný tichý zápas preto ostáva nepovšimnutý a odkedy sa jej sestra odsťahovala z izby, tak tým už ani nikoho neplaší. Pot sa jej už zasa rinul po spánkoch a lícach až na vankúš, kde ich látka vpila a ostal len mokrý fľak..a ďaľší..
Vlastne sa bála zaspať. V 99% sa nič nedialo, ale to 1% bolo také desivé, že kľudne by sa kvôli tomu aj ostrihala, len aby tomu zbránila..(a všetci jej priatelia vedeli, ako veľmi zbožňovala svoje vlasy).
Aj teraz boli jej tvár a ľavé lýtko stiahnuté v kŕči, ktorý spiac podvedome predýchavala a nohou kopala až si skopla celú perinu. Prudko sa zodvihla a otvorila oči. Potriasla hlavou presviedčajúc sa, že tá nočná mora nebola a nie je realita. A potom znovu zaspí, už pokojne. Aj keď perina je stále na zemi. O koľko je občas realita lepšia ako sny..a o koľko občas nie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára