Zlomené krídla nebránia lietať.. (part 3)

Ako zbitý pes. Tak sa cítila. Tieto modené dorozumievacie technológie,ktoré jej nikdy aj tak nepomôžu.. Ako so zlomeným krídlom, musela núdzovo pristáť na tvrdej..možno až príliš tvrdej zemi. Rozmazaný svet nie je vždy len metafora..stačí na to menší vodopád, ktorý občas (alebo tentokrát?) nedokážu utíšiť ani slová milej osoby. Kde sa naraz podeli jej predstavy o chrípke, teple pod dekou a teple niekde vnútri, lebo vedľa nej sedí milovaný? A prečo ju už nik nepozoruje keď spí? Možno len ďaľší zlý sen..
Ale keď už nikomu inému, tak aspoň sama sebe musí dokázať, že vie a pôjde ďalej. Že sa nič nestalo. Také malé rande vous s trápením, chvíľka, ktorá hneď pominie (už pominula?). Nevie, čo ju vlastne utíšilo. Nespomína si či to bolo povestné "trápno" alebo silná vôľa..? Samé otázky. Ešteže existuje toľko radosti, ktorá dokáže usušiť aj Niagaru.Z maličkostí, z tých sa ona teší najviac. Detailistka.
Hlavne, že je to preč. Vnútornú istotu nadobudla rýchlejšie akoby si jeden myslel. Hoci nikdy jej nebolo veľa, musíme ozrejmiť. Práve toľko, koľko stačilo na úsmev a pevný krok (nie po koľajnici ako to dnes skúšala s jednou z tých milých osôb). Každý si je sám strojcom svojho šťastia, ale kaziť ho môžu aj iný. Ale ona sa už znovu chystá uložiť na trhaný a psychicky vyčerpávajúci spánok, aby sa krídla zhojili a všetky rany zacelili..

Zlomené krídla nebránia lietať.. (part 2)

Tancovala s ním! S tanečným bohom (a nielen tanečným) svojho okolia. Kiežby sa ešte dalo..Je priam zamilovaná do tých okamihov a prehráva si ich v mysli znovu a znovu. Všetky..otočky, úsmevy, záklony až na zem, čelo na jeho čele a jeho pery a brada pri jej krku a vlasoch...
Ale vie,že to bolo len pár opojných chvíľ. Vedela to už vtedy, keď ju bral okolo pása a nosil po parkete na rukách, ale aj tak bola šťastná..už týždne..(možno mesiace) tak netancovala. A málokedy sa dostane jej zadku toľko pozornosti.
Vedela ale, že alkohol to nespôsobil, že by to bez neho bolo skoro rovnaké, čo je veľmi potešivá informácia, teda pre ňu. Ženskému malichernému sebavedomiu je vždy viac ako príjemný podobný zážitok, to isto potvrdia všetky ženy. A ten pocit, keď sa k nej po kolenách spustil a chytil ju okolo pása..ale z každého sna sa treba prebudiť a z každého promile treba vytriezvieť. Čo jej za celú noc ostalo boli žlté hodinky a 40 eur v peňaženke. A stálo to za to. Aj keď je takéto niečo úplne bežné, stále to môže byť každý jeden raz príjemné. Rovnako ako pocit, že je chcená, pre ňu väčšie pohladenie ega ako toto neexistuje.
Na ďaľší deň, s vedomím, že s tým tanečným bohom sa znovu nebude ani poriadne zdraviť, má už len pekný zážitok..na ktorý sa ešte chvíľu bude pamätať..

Zlomené krídla nebránia lietať.. (part 1)

S predsavzatím, že ten neporiadok, alebo "čurbes", ako rada hovorievala, zajtra zlikviduje, už len kvôli myšlienke..
Skrátka, už zaspala. Sny síce nemala až tak v láske, ale predstava snívania, tá sa jej celkom páčila. Jej sny však boli dosť oklieštené realitou, preto ich nemala rada. Pripomínali jej buď to, čo nemá a chcela, lebo to čo mala a už mať nechce. Jej vnútorný tichý zápas preto ostáva nepovšimnutý a odkedy sa jej sestra odsťahovala z izby, tak tým už ani nikoho neplaší. Pot sa jej už zasa rinul po spánkoch a lícach až na vankúš, kde ich látka vpila a ostal len mokrý fľak..a ďaľší..
Vlastne sa bála zaspať. V 99% sa nič nedialo, ale to 1% bolo také desivé, že kľudne by sa kvôli tomu aj ostrihala, len aby tomu zbránila..(a všetci jej priatelia vedeli, ako veľmi zbožňovala svoje vlasy).
Aj teraz boli jej tvár a ľavé lýtko stiahnuté v kŕči, ktorý spiac podvedome predýchavala a nohou kopala až si skopla celú perinu. Prudko sa zodvihla a otvorila oči. Potriasla hlavou presviedčajúc sa, že tá nočná mora nebola a nie je realita. A potom znovu zaspí, už pokojne. Aj keď perina je stále na zemi. O koľko je občas realita lepšia ako sny..a o koľko občas nie.

Menuet

Krátky pohľad, z hľadiska dejín veľmi významný
stačí a ladný krok, lebo inak krinolína nedovolí.
Tancovať bude kým sa mu nepodvolím.
Nie až tak hriešny dotyk dlaní.

Kruhy a synchrónny pohyb všetkých párov,
červené tapety a zlaté šnúry..
Tak blízko ako sa len v tejto dobe dá
tancujem a stále som príliš vzdialená..

Statická elektrina pod jeho rukou na mojom páse,
cudné ustupovanie pod tlakom.
Necudný dotyk podaril sa len zázrakom..
Pod maskou nás sledovalo snáď tisíc očí..

Uprostred parketu a absolútne,
ako jedno telo nevnímajúc priestor a čas.
V rytme tisíc huslí, klavíra a bás..
Vyzval ma do tanca boh.

Či dve minúty, či sto liet,
dokonalý tanec neprerušil žiaden náznak či smiech.
..mysleli sme na rovnaký hriech..
Keď taft sa obtrel o jeho kolená.

Spojila nás sila bezmenná.
Nie koketnosť a pohoršenie iných,
ktorým sa zdalo, že nie sme bez viny..
Tak si kráľ vybral svoju kráľovnú.