Ja len.. chcem vedieť kam patrím.

Good old days

V slnečný deň
ako tento
spomínam
a dúfam

príde
stane sa
bude
zvládnem

čo len chcem má
čas
v každom z nás
zrie

ako letné ovocie
zozbieram
ochutnám
a zapamätám si

do ďalšieho leta
kým nepríde jeseň
spomienky
a nevšedné slzy všedných dní..

..

Necítim už nič,
že snáď niekam patrím,
niekomu a niekedy,
a tak strašne chcem..

Byť niekde,
pevne stáť,
vieru mať,
že nebude to navždy.

Mať cestu
či cieľ,
vedieť aspoň smer
a cítiť, že som niekde správne.

Nechcem už cítiť tieseň
a fakt, že nazvyš som
na väčšine miest,
kde sú iní.

Nevládzem.

Prosím..

Smiling but close to tears

pýtajú sa
neskutočne veľa
čo od koho s kým
chceš

netušia že miesto
pre teba niet
v daždivý deň
v slnečný sen

v tmavú noc
tvrdý spánok
niet nikoho
nikde

nikam ťa posúva vánok
známa vôňa
(bez) nádeje
stále dookola

len kývneš
znova
len kývneš
znova znova znova

kam ujsť
niet
príď si po mňa
ťažoba dní

čo nepriniesli
nič
možno horkosť
slanosť balkánskeho syra

dole lícom tečie
horúčava letných dní
ktoré mali mohli
s kým byť