Každoročná vianočná:)

Prvých pár vločiek
hneď značí -
december,
nech sa páči...

Vône stánkov, vína
a všetko čo patrí k tomu -
objatie, rozprávka
a pár medovníkov z domu.

Čiapka, rukavice či šál
a aj tak studený nos
..snáď ma ešte niekto
roztopí do Vianoc..

Možno Popoluškin princ
či Kráľ drozdia brada,
možno princ Radovan
a ja princezná Lada...

S punčom v ruke
a károvanou dekou,
trošku nostalgická,
neviem, možno je to vekom...

Pri stromčeku
zasvietenom na noc
čakáme všetci
..nech príde čaro Vianoc:)

Prosím..

Ako zrnká piesku
pomedzi prsty
bez zvuku a lesku
odchádzajú...

Šance, možnosti, čas
ako more či vietor
ďaleko od nás
a nenávratne preč.

A teraz tie moje,
ako jesenné listy,
plachtia na oblohe
a slzy nechali na pozdrav.

Niet možnosti sa vrátiť,
obzrieť sa...
iba znovu všetko stratiť,
znovu na kolenách.

Len smrť či spánok.
Žiadna vôľa.
Strachu jemný vánok
zavrie oči.

Zobuďte ma, prosím.