Ako zbitý pes. Tak sa cítila. Tieto modené dorozumievacie technológie,ktoré jej nikdy aj tak nepomôžu.. Ako so zlomeným krídlom, musela núdzovo pristáť na tvrdej..možno až príliš tvrdej zemi. Rozmazaný svet nie je vždy len metafora..stačí na to menší vodopád, ktorý občas (alebo tentokrát?) nedokážu utíšiť ani slová milej osoby. Kde sa naraz podeli jej predstavy o chrípke, teple pod dekou a teple niekde vnútri, lebo vedľa nej sedí milovaný? A prečo ju už nik nepozoruje keď spí? Možno len ďaľší zlý sen..
Ale keď už nikomu inému, tak aspoň sama sebe musí dokázať, že vie a pôjde ďalej. Že sa nič nestalo. Také malé rande vous s trápením, chvíľka, ktorá hneď pominie (už pominula?). Nevie, čo ju vlastne utíšilo. Nespomína si či to bolo povestné "trápno" alebo silná vôľa..? Samé otázky. Ešteže existuje toľko radosti, ktorá dokáže usušiť aj Niagaru.Z maličkostí, z tých sa ona teší najviac. Detailistka.
Hlavne, že je to preč. Vnútornú istotu nadobudla rýchlejšie akoby si jeden myslel. Hoci nikdy jej nebolo veľa, musíme ozrejmiť. Práve toľko, koľko stačilo na úsmev a pevný krok (nie po koľajnici ako to dnes skúšala s jednou z tých milých osôb). Každý si je sám strojcom svojho šťastia, ale kaziť ho môžu aj iný. Ale ona sa už znovu chystá uložiť na trhaný a psychicky vyčerpávajúci spánok, aby sa krídla zhojili a všetky rany zacelili..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára