piatok 16. decembra 2011

Zlomené krídla nebránia lietať.. (part 5)

Netuší, odkiaľ sa to v nej berie. Pravda, stalo sa toho veľmi veľa a na zdĺhavé vysvetľovanie nikdy nie je čas, ani keď je relatívny. V krátkosti- nevládze,ale ide. Nemá motiváciu, ale chce ju mať a hľadá ju a to je jej motivácia. Dnes sa od kamaráta dozvedela, že na pohľad pôsobí veľmi prísne, až by sa jej bál,ale vlastne je strašne veselá. Potešila sa, veď kto by sa nie. A zaplatili jej pivo! Dobre,dobre..zleťme na zem.
Netuší, kde sa to v nej berie, ale zrazu ju netrápia sny a bolesť(ani psychická ani fyzická). Pomáha, smeje sa, varí a pečie o dušu, tancuje, spieva si, maľuje..Dobre, nejde o to, čo z toho naozaj vie, ale na rovinu.. Je lepší ten kto robí to čo vie alebo ten kto robí aj to čo nevie a je pripravený na kritiku? Od rána do večera bdelo sníva. Kam sa podel strach zo snov? Kde sú všetky jej fóbie? Áno..miesto nich sú tu predsavzatia zrejme. Nedbá na to, že na to že už má 19 (!!!!) a mala by sa tak aj správať. Skáče si a pri reklame na Markíze vykrikuje názvy rozprávok, ktoré tam vidí. Šalie sa so psom - áno, ďaľší splnený sen. Nechce ísť nikam. Nikam kráčať, ale ani stáť. Poskakovať si dokola, vrátiť sa a znovu pobehnúť dopredu, prejsť všetko a podrobne. Správne literárne vyjadrené - retrospektívne znovu zažiť svoje spomienky.
Samozrejme, ešte stále je zarytý realista, ktorý v kútiku duše ešte naivne verí náznakom romantizmu okolo seba a zároveň sa skepticky pýta svojho okolia či robí dobre.. Jednoducho, je taká správne zmätená. Najhoršie však je, že či chce alebo nie..musí sa z tejto siete vymotať..

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára