O čom sú..?

Iný svet,
odraz túžob a snov..
Ľudia bežia z obchodov
nadávajuc na ľad.

Sled náhodných nálad
úsmev ničí a vrásky tvorí.
Pýtam sa..kam idete
materialistické tvory?

Deň či noc,
tancuj a spievaj,
varené víno nalievaj
a hraj sa s pohľadom.

Hudba je nálady základom
a priateľov okolo seba,
len tých čo miluješ .
Však ty dobre vieš..

Šeptom dohovárať sa
s topiacimi sa vločkami,
tam a ešte tu..
Chcem na svet veľkú bielu záplatu!

A ticho, súzvuk duší,
harmóniu, čo len tuší
moje srdce a teplo
objatia..toto by ma zviedlo.

Rozprávku a niekoho,
kto by obdivoval moju detskú radosť.
Niekoho,
kto by so mnou miloval čaro Vianoc.

Zlomené krídla nebránia lietať.. (part 5)

Netuší, odkiaľ sa to v nej berie. Pravda, stalo sa toho veľmi veľa a na zdĺhavé vysvetľovanie nikdy nie je čas, ani keď je relatívny. V krátkosti- nevládze,ale ide. Nemá motiváciu, ale chce ju mať a hľadá ju a to je jej motivácia. Dnes sa od kamaráta dozvedela, že na pohľad pôsobí veľmi prísne, až by sa jej bál,ale vlastne je strašne veselá. Potešila sa, veď kto by sa nie. A zaplatili jej pivo! Dobre,dobre..zleťme na zem.
Netuší, kde sa to v nej berie, ale zrazu ju netrápia sny a bolesť(ani psychická ani fyzická). Pomáha, smeje sa, varí a pečie o dušu, tancuje, spieva si, maľuje..Dobre, nejde o to, čo z toho naozaj vie, ale na rovinu.. Je lepší ten kto robí to čo vie alebo ten kto robí aj to čo nevie a je pripravený na kritiku? Od rána do večera bdelo sníva. Kam sa podel strach zo snov? Kde sú všetky jej fóbie? Áno..miesto nich sú tu predsavzatia zrejme. Nedbá na to, že na to že už má 19 (!!!!) a mala by sa tak aj správať. Skáče si a pri reklame na Markíze vykrikuje názvy rozprávok, ktoré tam vidí. Šalie sa so psom - áno, ďaľší splnený sen. Nechce ísť nikam. Nikam kráčať, ale ani stáť. Poskakovať si dokola, vrátiť sa a znovu pobehnúť dopredu, prejsť všetko a podrobne. Správne literárne vyjadrené - retrospektívne znovu zažiť svoje spomienky.
Samozrejme, ešte stále je zarytý realista, ktorý v kútiku duše ešte naivne verí náznakom romantizmu okolo seba a zároveň sa skepticky pýta svojho okolia či robí dobre.. Jednoducho, je taká správne zmätená. Najhoršie však je, že či chce alebo nie..musí sa z tejto siete vymotať..

To o čom sa najviac bojím snívať..

Voľnosť tak čarovná,
čo spútava mocným kúzlom živé k sebe.
Prosím..prosím
len moje najmilšie mi neber..

Moje srdce, moju tvár, čo ani nepatrí mne,
ale vziať si nechcem dať,
to čo mám raz komusi darovať.
Ten, jediný môj a posledný sen.