Má priam skvelý pocit. Taký povznášajúci. Teší sa na to, čo sa zas vyrobí v sobotu..(niežeby chcela niečo vyrobiť, ale vie, že sa jej to aj podarí..no nie je to skvelé?) Smeje sa s tou najväčšou kalamitou aká ju mohla postihnúť (doživotný postih to). A je jej dobre. Trápi ju minimum vecí..a spieva si..I wish you were here.
Síce má mierne zvýšenú teplotu, ale napriek tomu nechce ísť ešte spať, má pocit, že by jej určite ešte niečo ušlo. A zároveň (nonsens všetkých nonsensov) - teší sa do školy. Zaujímavý úkaz, určite menej častý ako dúha. A nepozná dôvody a príčiny. Len dokáže pozorovať následky, ktoré sa dejú, ktoré sa cítia. Tu a teraz.
Svojím "úžasným" hlasom obšťastnuje ostatných obyvateľov svojho domova (občas má pocit, že je to skôr blázinec, ale niektoré myšlienky je pre všeobecné dobro lepšie nechať si pre seba).
Vie, že má okolo správnych ľudí. Viete ako to spoznáte? Rehocete sa už keď ich zbadáte. A je jedno či ich alebo to, že sú online. A viete, že sú s vami pri vás a v istom stave možno budú aj okolo vás. Padáte s nimi do hmly a robíte plány a smejete sa na úplných blbinách - polyesteroch, lietadlách, nederblabla, všetkom čo sa dá počuť. Ako že existuje kúpeleň a jedálňa.Že máte super vlasy. Na winer schnietzeli! S kartoffelmi!
A ona sa smeje a rehoce až to pekné nie je (naozaj to nevyzerá pekne). A chce zastaviť čas. Pre srandu a pre ľudí.
A when we stand together..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára