Opäť tma navokôl,
voda z neba prší..
A ja trieskam o stôl
a začína ma sušiť.
S kvapkou túžby po cieli,
a kašlem na každého, čo mi neverí..
Vydám sa na ďaľšiu cestu,
v ústrety opitému mestu.
Pohľad viac-menej nečistý
a v rámci tela očisty
oddám sa úplne tónom
a všetkej slušnosti dám zbohom.
V tom kŕči hnevu,
v plnosti labutieho spevu,
vo všetkej hriešnosti prisahám,
že nikdy viac už neváham..
Pootvorím pery v bozku,
demonštrujúc svojej duše trosku
a neriešiac žiadne smery,
berte si ma chlipné zvery.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára