Ranná rosa, s ktorou zaspávam
na mihalniciach.. a v dychu.
Skrútená, v zármutku a ostychu,
hladiac zle omietnutú stenu
a čelom k nej,
čakajúc na výstrel
a hlavne na koniec
rozprávky pre dospelých.
Kto dočíta príbeh?
Bol tam vôbec nejaký?
Či len tŕňov lejaky
z ruží, ktorých lupene tu boli moc krátko...
A vôňa ..snov, prianí.
No príliš prchavá a zradná,
ale viera v ňu bezvýhradná,
bohužiaľ, stále skladom.
Koniec si nevšíma pozvania,
neodpovedá na volania,
ktoré ani nie sú hlasné
..sú len ozvenou ďalšej básne...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára