Bezdôvodne,
vždy len odmietnutá.
Stojím tu -
sama neviem kde..
Kričím aj bez
pohybu pier,
že necítim sa lepšie.
Myslíš, že rozumieš?
Aké je to..
necítiť sa v správnom svete,
Nemať zmysel
toho prečo vlastne som..
Znášať vietor,
piesok v tvári,
na ktorej sa úsmev
nie často podarí.
Celý čas sa dívať
ako by som chcela žiť,
a kým by som vlastne chcela byť
a nemôcť sa dotknúť.
Stáť na ceste a
nesmieť sa pohnúť.
Nechať odísť všetko
na čom kedy záležalo.
Len stáť a
nemo hľadieť
a jediné na čo sa zmôcť-
pár sĺz, sladko - slaných...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára