Ešte stále málokrátsom pocítila nebo.
A neviem či chcem
ostať tu na svete, lebo
nečaká ma veľakrát ho cítiť.
Zrodená pre slzy, trápne klišé
z názvu debutu 15-ročného autora
nesedí. Skôr ďaleko od hviezd.
Od svetla, od tepla,
od objatia, od radosti.
Zo železa nervy a
z ocele kosti
dostali sme asi všetci do vienka,
od sudičiek alebo od Boha,
možno poučenie z minulých životov,
že nežnosť kvitne, no nie naveky.
Každý krásny cit odpadne
ako lupeň ruže na jeseň,
zašliapnutý v záhrade...
A ruža nevie či bude ešte žiť, či bude ešte kvitnúť..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára