Príde

Od niekadiaľ niekam,
utekáme bez prestania
a ja tu stojím a čakám
na dotyk môjho srdca..

Lebo nie všetko je podľa plánu,
nie každý má hneď čo chce.
Občas treba aj zimu samú
a počkať si na šťastie..

Príde. Viem to. Áno.
Zobudím sa raz
a zistím- konečne je ráno.
Možno nepolapím dych..

Dvihnem ruky k nebu,
padnem na kolená,
neprespím ďalšiu dobu
a budem pripravená..

Na to, že je všetko v poriadku,
že mám ľahký krok,
na písmená za sebou na riadku,
čo hovoria, že konečne..

A z dvoch bodiek bude skutočnosť,
už nie tá bolestivá,
z mojich slov už nie viac cnosť
vo význame skrytá..

Ale blízkosť
len na dosah ruky.
A úzkosť
nezažije jarné puky..