Najhoršie na svete je zobudiť sa a zistiť, že som vlastne nespala. A že jazvy bolia, stále bolia. Cítiť sa sama na celý svet a nevedieť, či sa to niekedy zmení. Zbytočná a prázdna, dokonca hneď na prvý pohľad, bez obalu. Najhoršie je prestať dúfať v zmenu a napriek tomu mať nádej, lebo nikto nepovedal, že sa to nikdy nezmení.. Nemať kam odísť, v najhoršej chvíli musieť ostať pevne stáť. A nebyť potrebná.
Na neopätované city si zvyknem. Zvyknem si na krik, zvyknem si na bolesť. Dokážem sama seba ponížiť až na samotný prach. Nezvyknem si však nikdy na svet, v ktorom som sama..