Ako zrnká piesku
pomedzi prsty
bez zvuku a lesku
odchádzajú...
Šance, možnosti, čas
ako more či vietor
ďaleko od nás
a nenávratne preč.
A teraz tie moje,
ako jesenné listy,
plachtia na oblohe
a slzy nechali na pozdrav.
Niet možnosti sa vrátiť,
obzrieť sa...
iba znovu všetko stratiť,
znovu na kolenách.
Len smrť či spánok.
Žiadna vôľa.
Strachu jemný vánok
zavrie oči.
Zobuďte ma, prosím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára