Erny ♥

Poznáte ten pocit, keď sa potrebujete niekomu vyrozprávať? Z celého srdca? Niekomu na kom vám záleží a komu záleží na vás, aby po celom tom monológu, ktorým ho plánujete zavaliť len mlčal a objal vás akože to bude dobré? Ja áno. Donedávna som niekoho takého mala. Čo na tom, že bol chlpatý a mal štyri nohy. Viete.. bol tu ten pocit, že keď nik.. keď žiaden človek toto nedokáže, je tu on. A ani netušíte kam až siaha prázdnota vo mne po tom, čo som ho stratila. A zúfalo hľadám niekoho, kto by tú prázdnotu zaplnil - Freudova teória melanchólie, áno. Realita? Nik taký dokonalý pre mňa na tomto svete nie je. Nik kto by vedel chvíľu nesebecky počúvať, kto by vedel vždy čo treba (ne)povedať, kto by vedel kedy proste stačí dotyk a hlavne.. kto by nikdy nezranil, bol bezpodmienečne vždy pri mne, bol verný až do posledného dychu. A to všetko v jednom.
Prídu.. áno, prídu také tie záblesky - niečo pocítite, po dlhšej alebo kratšej dobe opäť začnete vidieť menej rozmazane. A, áno, on je fajn.. ale čo to vlastne znamená? Ako rozoznám "ľúbim" od "chcem ľúbiť" ? A ako sa môžem zaľúbiť bez toho, aby sa mi znovu zrútil svet? Skúsite sex.. no áno, skúsite, lebo príde príležitosť a vy neviete čo s ňou, tak jej necháte voľný priebeh, čo možno nie je najlepší nápad, ale aspoň zistíte, že takto to nejde - aspoň mne nie. A povedia vám, že .. nie ste tá pravá, s vami by to nešlo, nepáčite sa im a nakoniec príde niečo ako súcitný úsmev alebo fráza, ktorá má za úlohu vlastne len niečo ako "och, veď ju nemôžem zničiť úplne". Tieto nechutné zdvorilosti.. Buď nie som dosť dobrá alebo som príliš dobrá, ako spieva Chad - same shit, different day. A tak odznovu. Smutné piesne, básne, Byron, Poe, Puškin .. bez ladu a skladu. A znovu sa nájde niekto. Ach, príliš ďaleko.. na vzťah. Na lásku asi nie. Opäť mám na chvíľu pocit, že tam vo mne čosi stále bije (myslela som, že už dávno nie) a spravím pár krokov, priznám pár vecí .. a? Opäť prichádza tá nechutná realita - on má predsa svoj život. Ako by som doň mohla zapadnúť? A ako by vôbec mohol chcieť, aby som doňho zapadla. Bude vôbec niekedy niekto chcieť, aby som zapadlo do jeho sveta? Aby som tam patrila? To tú prázdnotu necíti okrem mňa nik iný? Cíti tu vôbec niekto? Či sa len všetci navzájom pretiahneme, zlomíme si srdcia, vynadáme si do štetiek a štetcov a potom skonštatujeme, že láska je niečo neuveriteľne kruté a bolestivé? Neviem, som rojko a romantik? A potom príde určite nejaký smutný film a fyzická bolesť. Boli ste už niekto v stave, že ste prijali radšej fyzickú bolesť, injekcie do zadku a mobilný internet za 50 centov na deň, len aby ste nemuseli riešiť všetko toto? Aj keď áno, ten strach z lumbálky, to už bolo niečo.. a on vám stále bude tvrdiť, že he loves u, he misses u, he wanna hug u, kiss u, never leave u.. so on. Ale stále nezapadáte do nikoho života. Aj vám povedia - ó, schudla si, vyzeráš dobre. Ale stále ťa nechcem. No dobre, nepovedia to úplne nahlas, ale povedia .. ozvi sa, keď nebudeš mať krámy. A ostane stáť ako obarená.. alebo ja ostanem stáť ako obarená a neviem čo sa v takýchto situáciách robí. Najlepšia kamoška príde na to, že vy si na facebooku nepíšete s nikým len s ňou. "Žiaden chlap? Ani kamaráti?" "Žiaden chlap.. ani kamaráti." Tak si zapnete Skype, lebo tam sú zaručene 2 osoby, ktoré vždy odpíšu, aj keď (za čo sa veľmi ospravedlňujem) ja im občas odpísať zabudnem /nestihnem /iné výhovorky.
Ten hlúpy pocit samoty sa s vami ťahá neustále. Obklopená ľuďmi, ale neustále sama. Viete prečo? Lebo rozprávajú, ale nie k vašej duši.. a dotýkajú sa, ale nie srdca. hej, blbosti, ale nezabúdajte, že ja som básnik. Osoba, čo musí tie blbosti vtesnať do veršov. A ešte by mal sedieť aj počet slabík...
No čo mi iné ostáva.. na záver len proste.. príď. Nech si kde si, osoba akákoľvek si, príď. Potrebujem ťa. Psychicky aj fyzicky. Žiaden sex bez lásky a lásku bez tvojej fyzickej prítomnosti. Sakra, fakt ťa potrebujem, aby som prestala rozprávať tieto sentimentálne blbosti. Skrátka nechcem, aby bolo všetko o tom, ako ma nik nechce, ako som tučná, zlá, nezapadajúca, zle vyzerajúca, chorá, vadná .. etc. Veď vieme. Niekto kto vidí do vnútra cez ten smiech navrchu. A nemusí to byť pes..