Nútia ti pravidlá
tohto sveta,
ponúkajú predstavy,
dosť návykové.
Ale každé ráno
pozdravíš sa so samotou,
nie je milión ľudí,
je len jeden v milióne..
Bi sa celý deň,
kráčaj, nečakaj
kto zakopne,
padni na zem sám,
aby si videl,
že nikto nedíva sa dole.
Daj všetko čo máš,
nedúfaj, že nejaký cit sa vráti.
Slzy sú len ostré slnko,
vzlyk len neznámy zvuk,
ktorým obťažuješ ľudí
a ťahať za rukávy,
všimnú si snáď,
je márna snaha.
Počuť ozvenu
nadávok špeciálne pre teba..
Zbúraj vzdušné zámky,
zabi nádeje
a takto, pripravený,
vstúp do sveta, kde je každý sám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára