Ešte nespí.. A nechystá sa. Smutné chvíle prekrýva recesistická hudba a ona (zas a znova) rozmýšľa a všetky jej myšlienky sa začínajú slovom keby. Čo nie je práve najlepšie..a opäť pre ňu. So stredovekým pátosom si podopiera hlavu a priviera viečka. Musí, inak by prišla absolútne moderná kríza dňa..snáď aj mesiaca, či dvoch. To nechce..a ani jej okolie to nechce, napriek tomu, že to ešte nevie. O dva dni sa z nej oficiálne stane stará dievka. Titul, o ktorý sa vždy všetci bijú..
Skrátka..sú Vianoce. Budú. A ona bude čakať jedine na dve obmedzené slová, ktoré jej že vraj majú zabezpečiť šťastné a veselé.. ale čo? Úsmevy? Spomienky? To by brala. Ale tie vždy vznikajú len vďaka niekomu.. Opäť pes? Asi. Nie, nemá ešte predsmrtnú agóniu, ale skrátka.. má na jazyku slová, ktoré nemá komu povedať. Oslovenia, ktoré asi ešte dlho nepoužije. Jediné, čo je na tom pozitívne je, že je pripravená. No tak príďte..narodeniny, Vianoce, štefanské zábavy, nový rok, ba aj vianočné kilá..Príďte. Ona si budúci týždeň kúpi kabát..a kilá vidno nebude. Na zvyšok by potrebovala trochu inú taktiku..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára