Odkazy a šepoty minulých dní,
..nemám sa nechať pomýliť..
Oheň v očiach a skrytý tiež,
komu horí..to ty dobre vieš..
Bolesť a šedý kal,
pomaľovali mi tvár
a vietor trhá..
Je dovolené citmi mrhať.
Vo vzduchu cítiť prach.
Slanú chuť zas na perách.
A slabé vedomie..
Koľko ešte vydržím nik nevie..
Bez prestávky,
do veľkej diaľky,
navzdory krvi a otvoreným ranám,
pri vstávaní cítim, že znova padám..
Ticho v prázdnej mysli,
ktorá si už nič a nikdy nepomyslí,
pohľad čo nerozozná ľudí,
prisahám, už nikdy nezablúdim..
Nič neostalo,
na mieste, ktoré malo
a smutná pieseň.
Vari je už jeseň?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára